Najlepšie procesory 2024 – recenzie, test, porovnanie

Procesor je jednou z najdôležitejších súčastí počítača. Či už ste sa rozhodli pre ľahšiu cestu v podobe kúpy zostaveného PC alebo sa ho chystáte poskladať vlastnoručne, výber vhodného procesora je základom.

Poradíme vám, ako na to.

Najlepšie procesory

Procesory – recenzie

Aby sme vám rozhodovanie uľahčili ešte o niečo viac, na niekoľko procesorov sme sa pozreli za vás. V našich recenziách nájdete modely základné, ale i tie profi, ktoré nesklamú ani najnáročnejšieho spotrebiteľa.

Čo je procesor

Každý z vás pravdepodobne vie, že počítač bez procesora, v podstate, nie je počítačom. Procesor, alebo presnejšie, procesor základnej jednotky (CPU – centrálna procesorová jednotka), je doslova jeho srdcom. Odbornejšie, ide o jeho hlavnú výpočtovú jednotku. Procesory nemajú iba 1 funkciu. Pracujú tak, aby boli schopné „spojazdniť“ aplikáciu, ktorú práve používate – pod pojmom aplikácia máme na mysli akýkoľvek počítačový program vrátane hier.

Ako vybrať procesor

Procesor je základom, či už chcete vylepšiť váš starý počítač, staviate ten nový alebo sa obzeráte po už zmontovanom kúsku. Počet jadier, tzv. rýchlosť hodín, ale i ďalšie parametre predstavujú zásadný rozdiel vo finálnom výkone procesora (plynulejší chod, rýchlejšia odozva či dokončenie náročných operácií atď.).

Po výkonnejšom procesore by sa mali poobzerať najmä tí, ktorí na počítači vykonávajú náročnejšie operácie, napríklad editujú video. Procesor je alfou a omegou aj pre gamerov. Na druhej strane, výkonný procesor nie je na škodu ani pre človeka, ktorý na počítači napríklad „iba“ píše. To je zároveň ďalší dôležitý aspekt, na ktorý musíte pri výbere tejto „súčiastky“ pozerať – musíte vedieť, na čo presne budete váš počítač využívať prednostne.

Najdôležitejšie parametre procesora

Počet fyzických jadier, vlákna, rôzne technológie, možnosť pretaktovania a ešte niekoľko špecifikácií, to je základ, na ktorý by ste sa mali zamerať. V nasledujúcich riadkoch sa pozrieme na najdôležitejšie parametre procesorov. Pri výbere je však potrebné pozerať aj na značku i konkrétnu radu daného modelu a taktiež na vaše preferencie. Na túto „problematiku“ sa pozrieme v druhej polovici nášho návodu.

Frekvencia procesora

Frekvencia procesora je meraná a uvádzaná v gigahertzoch (GHz). Ak to zjednodušíme, tak tento parameter hovorí o rýchlosti, akou pracuje každé z jadier daného procesora. Modely s vyššou frekvenciou preto patria v zásade k tým výkonnejším. Je tu však niekoľko „ale“.

Frekvencia patrí k najdôležitejším parametrom, ktoré súvisia s výkonom. Na výkon však vplývajú aj ďalšie faktory, ako je počet jadier či vlákien. Model s vyššou frekvenciou preto nemusí byť automaticky i lepší. Samozrejme, ak porovnáte 2 procesory s autentickými parametrami, pričom odlišná bude iba ich frekvencia, ten s vyššou frekvenciou bude i výkonnejší.

Turbo Boost/Core funkcia

Procesory môžu pracovať pri nemennej frekvencii alebo ju dokážu prispôsobiť aktuálnym potrebám. Ak ide o procesor s touto „schopnosťou“ (dnes ju majú takmer všetky novšie modely), nájdete pri ňom 2 údaje, konkrétne údaj o minimálnej či základnej frekvencii a ten o frekvencii maximálnej. Pozor, nehovoríme o zámernom pretaktovaní. Takéto procesory frekvenciu zvýšia „samovoľne“, v závislosti od náročnosti daného úkonu.

Boost funguje na veľmi jednoduchom princípe. Keď je procesor nadmerne vyťažený, dočasne zvýši svoju frekvenciu na najvyššie možné maximum. Vo chvíli, keď mu dáte vydýchnuť, sa frekvencia opäť vráti do normálu. Táto funkcia je veľmi praktická. V prvom rade napomáha optimalizovať výkon procesora. V rade druhom šetrí energiou a zabraňuje nadmernému zvyšovaniu TDP, teda prehrievaniu.

Počet jadier

Jadro je samotnou výpočtovou jednotkou procesora. Počet jadier má teda priamy vplyv na jeho výkon. Avšak pozor, vyšší počet jadier nie je dôležitý pre každého. Procesory z najnižšej triedy majú 2 až 4 jadrá, v strednej až vyššej triede natrafíte na kúsky s 6 alebo 8 jadrami a procesory, ktoré sa dajú označiť za špičkové, majú 12 až 64  jadier.

Pustíte si na počítači YouTube a popritom upratujete? Alebo ho využívate iba na písanie? V takom prípade je vám 6-jadro za niekoľko stoviek eur úplne zbytočné. Počet jadier totiž vplýva najmä na multitasking daného kúska – ak má procesor viac jadier, je schopný naraz spracovať viacero operácií. Zjednodušene, procesor je schopný „potiahnuť“ viacero programov/aplikácií naraz (napr. popri exporte videa môžete hrať hru). O tom, koľkojadrový procesor je vhodný na jednotlivé úkony, si povieme nižšie.

Počet vlákien

Pri každom procesore nájdete aj údaj o počte vlákien. Vlákna a jadrá majú, v podstate, veľmi podobnú, až identickú, funkciu – každé vlákno pracuje nezávisle, samostatne. Procesory s väčším počtom vlákien preto dokážu naraz spracovať viacero operácií. Aký je teda rozdiel medzi vláknom a jadrom? Drvivá väčšina procesorov disponuje funkciou, ktorá umožňuje 1 jadru vytvoriť 2 vlákna.

Pri Intel procesoroch ide o funkciu Hyper-Threading, pri AMD o SMT (Simultaneous MultiThreading). Zjednodušene, vyšší počet vlákien predstavuje lepší multitasking a zvýšený výkon v aplikáciách daného procesora.

Cache (vyrovnávacia pamäť)

Na výkon procesora vplýva aj cache, teda vyrovnávacia pamäť alebo tzv. medzipamäť, ktorá, takpovediac, zjednodušuje komunikáciu medzi procesorom a RAMkou. Každý počítač je vybavený viacerými typmi pamäte.

Základom je primárne úložisko vo forme pevného disku či SSD, ktoré ukladá väčšinu údajov (operačný systém + všetky programy), a o niečo rýchlejšia operačná pamäť RAM (Random Access Memory). Vyrovnávacia pamäť procesora je, v podstate, iba ďalším, skutočne rýchlym typom pamäte (v pomyselnej hierarchii pamätí v PC je na vrchole).

Ako to funguje? Dáta sú najprv načítané do RAMky. Následne sú odosielané do procesora. A keďže dnešné procesory dokážu vykonať enormné množstvo pokynov za veľmi krátky čas, tak na dosiahnutie maximálneho výkonu potrebujú prístup k extra rýchlej pamäti, ktorou je práve pamäť vyrovnávacia.

Rozlišujeme 3 typy vyrovnávacej pamäte:

Mnohí zastávajú názor, že vyrovnávacej pamäti nie je potrebné venovať až takú veľkú pozornosť. Jej porovnanie s výkonom v reálnom svete je totiž veľmi náročné. Vo všeobecnosti však platí, že na výkon procesora vplýva najmä veľkosť vyrovnávacej pamäte (nie jej rýchlosť). V preklade, čím väčšia, tým lepšie.

(Pre)taktovanie

Taktovanie, resp. pretaktovanie procesora, vám umožní zvýšiť (následne i znížiť) jeho frekvenciu v závislosti od náročnosti práve vykonávanej operácie. Dôležitou otázkou pri výbere je teda to, či siahnuť po kúsku s odomknutým násobičom, ktorý je možné pretaktovať „ručne“, alebo sa zamerať na nepretaktovateľný, teda na procesor s uzamknutým násobičom.

Odpoveď na túto otázku nie je jednoznačná. Možnosť pretaktovania je totiž naplno využiteľná len pre tých, ktorí vedia, ako na to. Pokiaľ nie ste v oblasti PC techniky úplne doma, je veľmi jednoduché procesor pretaktovať nesprávne, čím dosiahnete iba zrútenie celého systému.

Na druhej strane, kúpou procesora s odomknutým násobičom nič nepokazíte. Väčšina moderných modelov je vybavená rôznymi bezpečnostnými poistkami, ktoré je pred pretaktovaním nutné „vypnúť“. Riziko nechceného pretaktovania na vyššie frekvencie je preto minimálne.

GPU (integrovaná grafická karta)

Ak v popise procesora natrafíte na pojem GPU, tak daný kúsok disponuje aj integrovanou grafickou kartou (GPU je skratka pre grafickú kartu). V praxi to znamená, že nemusíte dokupovať samostatnú externú grafickú kartu. Procesory s GPU sú však určené najmä na akési „kancelárske“ použitie, pri ktorom je externá grafická karta zbytočnosťou.

Naopak, procesor s integrovanou grafickou kartou je pre vás zbytočnosťou, ak sa plánujete venovať náročnejším operáciám, medzi ktoré patrí napr. i hranie hier. V takomto prípade sa bez externej grafiky nezaobídete tak či onak.

TDP procesora

Skratka TDP je odvodená zo slov Thermal Design Power. V špecifikácii označuje množstvo tepla, ktoré je produkované procesorom. TDP sa uvádza vo wattoch – napr. Intel Core i7-8700K má TDP 95 W. Tomuto parametru je potrebné venovať dostatok pozornosti. V závislosti od TDP daného modelu si totiž musíte vybrať aj dostatočne výkonný chladič, ktorý vyprodukované množstvo tepla spoľahlivo „odvedie“.

Rovnako dôležitý je aj napájací zdroj, ktorí musí procesoru poskytnúť potrebnú dávku „šťavy“. Neprehliadnite ani údaj o TDP po pretaktovaní alebo pri využívaní funkcie Turbo Boost/Turbo Core. Vo všeobecnosti platí, že procesory s vyšším TDP sú výkonnejšie. V praxi však na ich výkon vplývajú aj ďalšie faktory, ako architektúra, počet jadier či vlákien atď.

Výrobná technológia procesora

Výrobná technológia je jednou z tých „drobností“, ktoré odlišujú jednotlivé generácie procesorov. Je označovaná v nanometroch (napr. 14 nm, 22 nm, 28 nm, 32 nm) a hovorí o rozmeroch tranzistorov v procesore.

Laicky sa to dá vysvetliť tak, že čím sú tieto tranzistory menšie, tým viac ich môže byť na jednom procesore (menší môže byť aj samotný procesor). Menšie tranzistory majú schopnosť rýchlejšieho spínania, čo sa odzrkadľuje na ich vyššej frekvencii. Zásadným faktom je taktiež ich menšia spotreba energie, a teda i pomalšie prehrievanie.

Kompatibilita – socket procesora

Socket (pätica) procesora rozhoduje o jeho kompatibilite so základnou (matičnou) doskou počítača. Na tento parameter si dajte naozaj veľký pozor, a to ako pri kúpe nového procesora do starého PC, tak i pri vlastnoručnom zostavovaní nového počítača.

AMD verzus Intel procesory

Akú značku procesora? V minulosti bola odpoveď jasná, keďže nevyvrátiteľnou jednotkou na trhu bol výrobca Intel. Druhý výrobca procesorov, AMD, bol približne do roku 2017 jednoznačným konkurentom, na prvenstvo to však nebolo. Nástupom čipov zo série Ryzen/Threadripper však AMD Intel nepochybne dobehol.

Tým sa to neskončilo. Procesory AMD Ryzen 3000 z hľadiska pracovnej zaťažiteľnosti predbehli svojho konkurenta. Niektorí z vás budú mať nepochybne svoj vlastný vyhranený názor. Ak ste si však vašu obľúbenú značku procesorov ešte nevybrali, je dobré, ak si necháte myseľ otvorenú.

Odpoveď na otázku, či siahnuť po procesore od AMD alebo Intelu, nie je jednoznačná. Ovplyvňuje ju totiž najmä fakt, ako a na čo presne budete procesor využívať. Kúpou AMD dnes, aspoň vo väčšine prípadov, získate viac za menej. AMD procesory sú navyše zväčša vybavené integrovaným chladičom, čím ušetríte, a všetky z nich je možné pretaktovať (majú odomknutý násobič). Intel si zas drží prvenstvo vo svete počítačových hier, a to pre vyššiu frekvenciu jadier. Populárnejší je aj medzi strihačmi, s čím však nemusí súhlasiť každý.

Ako čítať názvy procesorov

Na začiatku názvu každého procesora je uvádzaný názov značky, teda Intel alebo AMD. Ďalšie slovíčko a písmeno s číslom, označujú rad z hľadiska výkonu a ceny. Obe spoločnosti procesory delia do 3 pomyselných rád, a to na procesory základné, tie zo strednej a z najvyššej rady – napr. Core i3/Ryzen 3, Core i5/Ryzen 5, Core i7/Ryzen 7, Core i9/Ryzen 9.

Vyššie číslo v názve v zásade znamená i vyšší rad. Úplne na vrchole nájdete rad Intel Xeon a AMD Threadripper. Cena týchto procesorov sa však začína na 1 000 a končí na viac ako 7 000 eurách. Pre drvivú väčšinu používateľov teda nie sú dostupné, no ani potrebné.

Pre tých s obmedzeným rozpočtom sú tu najnižšie rady, konkrétne Celeron a Pentium pre Intel alebo Athlon pre AMD.

Za označením radu nájdete v názve číslo, ktoré označuje generáciu procesora – napr. Intel Core i7-8700 je procesor 8. generácie, AMD Ryzen 5 2600 je procesor 2. generácie. Ďalšie čísla v názve hovoria už o konkrétnom modeli v rámci daného radu. Zväčša platí, že vyššie číslo pomenúva výkonnejší procesor (napr. viac jadier, vyššia frekvencia).

Za číslami označujúcimi konkrétny model môže, ale i nemusí nasledovať veľké písmeno. Písmeno „K“ pri procesoroch značky Intel znamená, že ide o odomknutý procesor, ktorý je možné pretaktovať.

Všetky procesory značky AMD sú kvôli pretaktovaniu odomknuté, ich označenie sa preto nevyžaduje. Pri AMD procesoroch však môžete natrafiť na písmeno „X“, ktoré znamená, že disponujú vyššími základnými taktovacími rýchlosťami.

Rady procesorov

Pri výbere procesora by ste okrem samotných parametrov mali vziať do úvahy aj aktuálnu ponuku trhu. Môžete siahnuť po tom najlepšom, čo je v danom období dostupné, alebo sa orientovať skôr podľa ceny a ušetriť kúpou staršieho a slabšieho modelu. Takmer každý, kto je v tejto oblasti doma, vám odporučí, že najlepšie je počkať.

Samozrejme, nie každý potrebuje ten najvýkonnejší procesor na trhu a navyše, rozhodujúci je tiež rozpočet. V tomto smere si teda musíte najprv určiť vaše priority. To, či sa práve pozeráte na výkonnejší, menej výkonný, novší či starší model, vám prezradí už názov procesora, resp. rad, do ktorého patrí.

Rady procesorov Intel

Procesory Intel sa delia do 3 kategórií. Na pomyselnom dne sa nachádzajú rady, ktoré sú vhodné na základné úkony, napr. na kancelársku prácu. Majú menej jadier, pracujú pri nižšej frekvencii a zväčša nie sú vybavené žiadnymi pokročilejšími technológiami. Stredné rady procesorov Intel sú vhodné ako pre náročnejších, tak i vyslovene náročných spotrebiteľov. No a na úplnom vrchole nájdete High-endový rad Xeon.

Intel Celeron

V tomto rade nájdete veľké množstvo x86 mikroprocesorov, ktoré patria k tým „slabším“ a lacnejším. Ich cena sa začína už na cca 40 eurách. Intel Celeron procesory sú 2-jadrové a majú pevnú frekvenciu (zväčša pod 3 GHz). Nie sú vhodné na hranie hier ani iné náročnejšie úkony. Na základné operácie, ako je písanie, čítanie, sledovanie videa či surfovanie na internete, sú však postačujúce.

Intel Pentium

Procesory Intel Pentium sú taktiež 2-jadrové a rovnako ako tie z radu Celeron patria k slabším a lacnejším alternatívam, ktoré oceníte len pri menej náročnej práci na PC. Práve preto ich nájdete aj v mnohých základných PC zostavách či notebookoch. Cena procesorov z radu Pentium sa začína na 60 eurách.

Intel Core i3

Core i3 je nižší stredný rad procesorov, ktoré sú špecifické 2 fyzickými jadrami s HyperThreadingom. Ich frekvencia sa pohybuje okolo 4 GHz (bez Turbo Boost). Sú určené pre stolové PC aj notebooky. Z hľadiska výkonu ide o procesory na mierne náročnejšie úkony, napríklad aj na hranie nenáročných hier. Cena procesorov z radu Core i3 sa začína na 80 eurách.

Intel Core i5

Intel Core i5 je označenie pre procesory so 4 jadrami bez HyperThreadingu Turbo Boostu s frekvenciou nad 4 GHz. V tomto rade nájdete tiež kúsky s otvoreným násobičom. Tieto procesory zvládnu aj pokročilejšie operácie vrátane hrania náročnejších počítačových hier (samozrejme, iba s dobrou grafickou kartou). Sú vhodné pre všetkých, ktorí od procesora očakávajú výkon a rýchlosť. Kúsky z radu Core i5 stoja 120 až 270 eur.

Intel Core i7

240 až 900 eur, to je cenové rozhranie, v ktorom sa nachádzajú procesory z radu Core i7. Preto zvyknú byť označované tiež ako najlepšia voľba pre „normálnych“, ale náročných spotrebiteľov. Procesory i7 majú 4 až 12 jadier v závislosti od danej generácie. Ocenia ich aj vášniví hráči či tí, ktorí pracujú s médiami.

Intel Core i9

Procesory z radu Core i9 sú skutočné delá s 8 až 18 jadrami, vysokými frekvenciami, Turbo Boostom, HyperThreadingom a otvoreným násobičom. Tieto procesory môžete vlastniť za cca 430 až 1 000+ eur. Ak na počítači iba sledujete seriály a popritom surfujete na internete, procesory z radu Core i9 pre vás budú zbytočnosťou, čo platí aj o gameroch. Naplno ich využijú iba strihači, grafici či programátori.

Intel Xeon

Rad Xeon patrí medzi tzv. HEDT (High-End) procesory. Ide o najdrahšie modely, ktoré stoja od cca 1 000 a až do viac ako 7 000 eur. Sú špecifické veľkým počtom jadier (až do 64), vysokou vyrovnávacou pamäťou a nižšou frekvenciou pre 1 jadro – inak by vám zhorel počítač.

Rady AMD procesorov

Značenie jednotlivých radov u AMD sa až nápadne podobá na to od Intelu. V súčasnosti tento výrobca ponúka podobný počet radov procesorov, medzi ktorými si na svoje prídu normálni aj vyslovene nároční spotrebitelia.

AMD Athlon X4

4-jadrové procesory z radu Athlon X4 dnes patria k tým zastaralejším (v ponuke mnohých predajcov už nie sú dostupné). Zároveň ide o najnižší rad výrobcu AMD. Procesory Athlon X4 pracujú pri frekvencii okolo 4 GHz a nemajú integrovanú grafiku. Ich cena sa začína na cca 50 eurách. Zaujímavosťou je, že niektoré procesory z radu Athlon X4 sú, i napriek nižšiemu výkonu, vhodné aj na hranie nenáročných hier, avšak iba vtedy, ak ich skombinujete s dobrou doskou, grafickou kartou a chladičom.

AMD FX

Procesory z radu FX sú vo všeobecnosti považované za jeden z menej podarených počinov AMD. Ide o 4-, 6- alebo 8-jadrové modely s 32nm technológiou. Podobne ako v predošlom prípade ide o zastaralejšiu alternatívu. Problémom je najmä počet jadier v akomsi pomere k ich reálnemu výkonu – vnútorná topológia procesorov zodpovedá 50 % počtu jadier.

AMD Ryzen 3

AMD Ryzen 3 patria do rodiny 4-jadrových procesorov bez SMT s 14nm technológiou, ktoré sú vybavené funkciou Turbo Core a pracujú pri frekvencii nad 3 GHz. Výkonom sú porovnateľné s konkurenčnými procesormi Intel Core i5.

AMD Ryzen 5

Ryzen 5 procesory patria do strednej triedy. Sú považované za priameho konkurenta radu Intel Core i5, mnohí ich však považujú za o niečo výkonnejšie. V rade Ryzen 5 nájdete 4- aj 6-jadrové modely s 12 vláknami, ktoré disponujú technológiami SMT a Turbo Core. Ich cena sa pohybuje od 120 do 320 eur.

AMD Ryzen 7

AMD Ryzen 7 sú považované za vyšší rad procesorov, ktoré stoja od 200 do 500 eur. Ide o 8-jadrové modely so 16 vláknami a frekvenciou v rozmedzí od 3,6 do 3,9 GHz. Ryzen 7 procesory sú porovnávané spravidla s radom Intel Core i7, pričom sú považované za síce o trochu menej výkonné, avšak z hľadiska pomeru medzi cenou a kvalitou sú na tom nepochybne omnoho lepšie.

AMD Threadripper

Rovnako ako procesory Intel Xeon patria aj tie z radu AMD Threadripper k tzv. HEDT modelom. V porovnaní s nimi sú však tie od AMD považované za o niečo výkonnejšie (nemusíte s nami súhlasiť, vo svete PC sa o tomto tvrdení polemizuje neustále). Procesory z radu AMD Threadripper majú 12 až 16 fyzických jadier s SMT technológiou, a teda 24 až 32 výpočtových vlákien. Ich cena sa pohybuje v rozmedzí 1 000 až 5 000 eur.

Aký typ procesora je ideálny práve pre vás?

Veríme, že ste v našom návode na výber procesora našli mnoho užitočných rád, ktoré vám i reálne pomôžu. Vaše konečné rozhodnutie by sa však malo odvíjať aj od vašich požiadaviek a, samozrejme, rozpočtu. Ušetriť na procesore a radšej zainvestovať do iných komponentov alebo minúť celý rozpočet práve na túto súčiastku? Toto je dilema, ktorá bude trápiť nejedného z vás. Aká je naša rada? Maximálny rozpočet by ste si mali určiť na základe toho, ako a na čo presne využívate daný počítač.

Rozpočet 50 až 130 eur: procesor na základné úkony

V tejto cenovej kategórii nájdete procesory s 2 až 4 jadrami. Siahnite po nich iba v prípade, ak na počítači nevykonávate žiadne náročnejšie operácie. Tí, ktorí na PC sledujú videá, surfujú na internete, píšu, čítajú alebo pracujú s jednoduchými tabuľkami, si vystačia aj s 2-jadrovými modelmi. Vhodnou voľbou sú napr. procesory Intel Pentium alebo Intel Celeron.

Avšak pozor, ak si na počítači zvyknete pustiť video do pozadia a pri tom písať alebo intenzívne googliť (v preklade, vykonávate viacero základných úloh naraz), poobzerajte sa po procesore s minimálne 4 jadrami. Vhodnou voľbou je napr. 4-jadrový AMD Ryzen 3 1300X za necelých 120 eur alebo AMD Ryzen 3 2200G za cca 135 eur.

Rozpočet od 140 do 220 eur: procesor pre gamerov

Ak je pre vás na prvom mieste špičkový herný výkon, budete potrebovať procesor zo strednej triedy, napr. Intel Core i5 alebo AMD Ryzen 5. Ste prekvapení? Čakali ste, že vás to bude stáť omnoho viac? Nie. Procesor je síce pri hraní dôležitý, o niečo dôležitejšia je však grafická karta. Preto si väčšiu časť rozpočtu ušetrite práve na ňu.

Rozpočet 230 až 320 eur: kreatívna práca s médiami

Väčší počet jadier a vyššia rýchlosť. To sú vlastnosti, ktoré ocenia strihači a taktiež tí, ktorí túžia po rýchlom a životaschopnom systéme, ktorý zvládne aj náročné výpočtové úlohy. Vhodnou voľbou sú napr. procesory AMD Ryzen 7.

Rozpočet nad 360 eur: procesory pre náročných

Cieľová skupina, ktorá by mala premýšľať nad kúpou procesora z najvyššej triedy, sa nedá špecifikovať presne. Kúsky zo série Intel Core X či AMD Threadripper príznačné vysokým počtom jadier či extrémnym multitaskingom sú vhodné v týchto prípadoch:

Výkonné procesory nájdu svoje využitie najmä vo firmách. Vhodnou alternatívou do firemného prostredia je napr. 28-jadrový Xeon W-3175X za cca 3 000 eur. Tieto alternatívy, bohužiaľ, nie sú dostupné pre bežného užívateľa. Pre lepšiu predstavu, napr. 64-jadrový AMD EPYC 7742 stojí až niečo okolo 7 000 eur.

Aký procesor do notebooku?

Výber procesora do notebooku, resp. výber notebooku s vhodným procesorom, je samostatnou témou. V krátkosti vám však môžeme poradiť, že aj v tomto prípade musíte vyberať hlavne podľa jeho hlavného využitia.

Najčastejšie otázky a odpovede (FAQ)

Pri výbere procesora natrafíte na rôzne „záhadné“ pojmy a neraz i na tvrdenia, ktoré si protirečia. V nasledujúcich riadkoch sa vám preto pokúsime „urobiť jasno“ v najhorúcejších témach, ktoré sa týkajú týchto počítačových komponentov.

Staršie modely, ktoré už nie sú dostupné

Dátum publikovania: 11.02.2021
Dátum poslednej aktualizácie: 24.07.2024

---

Komentáre Pridať komentár

Vaše meno *

Váš email * (nebude zverejnený)

Text správy *

Nechajte toto pole prázdne

Pridať komentár

Posledné články