Najlepšie kompostéry do záhrady aj domácnosti (bytu, na balkón, do kuchyne)
Obsah článku: + Zobraziť obsah článku
Vy ešte nekompostujete? Prichádzate o možnosť získať kvalitné a najmä čisto prírodné a 100 % ekologické hnojivo pre vaše rastliny a stromy.
Dáme vám zopár rád, ako na to, ako si vybrať správny kompostér a predstavíme vám aj 5 najobľúbenejších modelov.
Najlepšie kompostéry
Názov
Hodnotenie
Detail
Prosperplast Compogreen 800 l ✔ NAJPREDÁVANEJŠIE Zobraziť produkt Plastia vermikompostér Economy ✔ PRE NÁROČNÝCH Zobraziť produkt Al-ko K 390 112093 390 l ✔ DOBRÉ RECENZIE Zobraziť produkt Prosperplast Evogreen 630 l ✔ NÁŠ TIP Zobraziť produkt Keter Eco kompostér 320 l ✔ ĽUDOVÁ VOĽBA Zobraziť produkt
Hnojivo zadarmo
Kompostovanie je riadená činnosť, pri ktorej vzniká z biologického odpadu užitočné hnojivo. Kvalitný kompost teda nevyrobíte jednoduchým nahádzaním odpadu na kopu. Kompost vzniká rozkladaním odpadu, ktoré zabezpečujú rôzne pôdne organizmy i mikroorganizmy, ktorým musíte vytvoriť vhodné podmienky pre život.
Pre výrobu kvalitného kompostu teda musíte dodržať zopár pravidiel:
- Pridávajte správny pomer materiálov – medzi tzv. dusíkaté materiály s vysokým obsahom dusíka patrí napr. pokosená tráva, hnoj, trus, biologický odpad, zvyšky plodín a pod. Materiály s nízkym obsahom dusíka (tzv. uhlíkaté) sú napr. piliny, hobliny, papier, slama či lístie. Pre optimálny proces rozkladu by mal pomer objemov týchto materiálov byť 1:1. Materiály neukladajte vo vrstvách, ale vždy ich premiešajte. Do kompostéra nepatria zhnité alebo pokazené potraviny, kamene, sklo, keramika, kovy, plasty, oleje ani tuky. Kuchynský odpad by ste mali prihadzovať najviac v pomere 1:3 so záhradným.
- Upravte veľkosť materiálu – zelený materiál ako napr. listy či zelené stonky rastlín môžete vkladať do kompostéra vcelku. Ťažšie rozložiteľné materiály ako napr. drevo, tvrdé stonky starších rastlín, tvrdé časti zeleniny, slamu či stonky a listy kukurice by ste mali upraviť, aby ich veľkosť cca zodpovedala veľkosti palca na ruke. Môžete ich popučiť, nalámať, nasekať, nastrihať či nadrviť v záhradnom drviči.
- Umožnite prístup vzduchu – organizmy zabezpečujúce rozklad pri kompostovaní potrebujú pre svoju činnosť kyslík. Nedostatok kyslíka spoznáte podľa zápachu kompostéra, pri náhlom poklese teploty či pri jej vystúpení nad 70 °C. Ideálny kompostér by mal teda mať množstvo vetracích otvorov. Kompost by ste tiež mali počas doby rozkladu prevzdušniť prekopaním 1 až 2-krát.
- Vytvorte správnu vlhkosť – pri nedostatočnej vlhkosti sa kompostovací proces spomaľuje, pričom sa môže až zastaviť. Pri nadmernej vlhkosti zase začne kompost hniť, čo spoznáte podľa silného zápachu. Vlhkosť otestujete stisnutím kompostovacieho materiálu v dlani – malo by z neho vytiecť iba zopár kvapiek vody a po roztvorení dlane by mal ostať stlačený. Ak z neho vytečie veľa vody, môžete vlhkosť znížiť pridaním suchého hrubšieho materiálu či umiestnením kompostéra na slnko. Ak sa materiál rozsype, je príliš suchý. Zvlhčiť ho môžete pridaním zeleného materiálu, rastlinným výluhom či vodou (materiál potom nezabudnite premiešať). Pri intenzívnom premočení materiálu môže voda z kompostéru vytekať a dusičnany môžu pôdu kontaminovať, s vodou zároveň z kompostu odtekajú aj vzácne živiny.
Kompostovanie prebieha v niekoľkých fázach:
- Termofilná fáza – kompost sa činnosťou mikroorganizmov produkujúcich teplo môže zahriať na teplotu 55 – 70 °C. Pri tomto procese sa ničia zárodky chorôb a semená burín (tzv. hygienizácia). Vonkajší obal kompostéra môže byť na dotyk teplý.
- Fáza prestavby – po 3 – 6 týždňoch teplota klesá a nastáva tzv. fáza prestavby. Počas nej sú ťažko odbúrateľné látky rozkladané hubami, uvoľnuje sa čpavok a dusičnany. Teplota dosahuje 30 – 45 °C a vrstva materiálu postupne klesá.
- Fáza výstavby a dozrievania – tvoria sa humusové látky a v komposte sa rozmnožujú roztoče, chvostoskoky a červy, ktoré bránia rastu húb. Do kompostu sa sťahujú aj dážďovky hnojné, ktoré urýchľujú proces kompostovania. Po ukončení tvorby humusu, dážďovky odchádzajú a zanechávajú kvalitný tmavohnedý kompost plný živín s jemne hrudkovitou štruktúrou.
Kompostéry podľa vyhotovenia
- Ohradníkový kompostér – nazýva sa aj kompostovacie silo a je tvorený jednoduchou ohradou v tvare štvorca či šesťuholníka. Môže byť vyrobený z dreva či plastu, niektorí domáci majstri si ho vyrábajú aj murovaný.
- Uzavretý kompostér – najčastejšie je vyrobený z plastu. Odpad sa doň prihadzuje zhora, hotový kompost sa vyberá otvorom v spodnej časti. jeho výhodou je, že kompost je krytý pred dažďom či priamym slnečným žiarením, ktoré by ho vysúšalo. Taktiež býva chránený zospodu, aby doň nevnikli hlodavce a nezožrali dážďovky. Samozrejme, po bokoch uzavretého kompostéra nájdete vetracie otvory.
- Rotačný kompostér – môžete ho úplne uzavrieť, je tak chránený pred škodcami. Je umiestnený na stojane a na otočnom hriadeli. Jeho otáčaním môžete kompost dokonale premiešať a získať teda najkvalitnejšie možné hnojivo. Nevýhodou rotačného kompostéra vzhľadom na konštrukčné vyhotovenie je vysoká cena a malý objem. Niektoré z nich majú dve komory, v ktorých prebiehajú rôzne fázy tvorby kompostu.
- Vermikompostéry – sú určené na bioodpad z domácnosti. O rozklad odpadu sa stará špeciálny druh dážďoviek, ktoré si poradia so zvyškami ovocia a zeleniny, kávovou usadeninou, papierovými kávovými filtrami, rozdrvenými škrupinami z vajíčok, suchým pečivom, papierovými čajovými vrecúškami, zvyškami kvetov či iných bytových a vonkajších rastlín, papierovými obrúskami či namočenou lepenkou. 500 g tzv. kalifornských dážďoviek skonzumuje denne 500 g odpadu, čo je priemerná denná produkcia 4-člennej rodiny. Dážďovky hnojné skonzumujú o polovicu menej. Pre dážďovky musíte vytvoriť dobré podmienky, kompost nepreliať ani nenechať úplne vysušiť a dodržiavať teplotu cca 20 °C (z toho dôvodu kompostér v zime na balkón nepatrí).
- Kompostér s mikroorganizmami – je taktiež určený na bioodpad z domácnosti. Rozklad odpadu a tvorbu kompostu v ňom má na starosti zmes materiálu s obsahom mikroorganizmov. Tieto kompostéry si poradia s tými istými surovinami ako vermikompostéry, no môžete do nich pridať aj surové alebo varené mäso, syry či jogurty.
Objem voľte podľa veľkosti záhrady
Veľkosť záhradných kompostérov vyjadrujú výrobcovia ich objemom v litroch. Primeraný objem môžete odhadnúť tak, že na každý m2 plochy záhrady budete počítať s 1 litrom kompostéra.
Materiál a konštrukčné prevedenie
Väčšina kompostérov je z plastu, keďže ide o lacný materiál. Dokáže dobre izolovať teplo, no lacnejšie modely nemusia byť príliš odolné voči UV žiareniu a mrazu. Dajte si tiež pozor, aby boli jednotlivé konštrukčné a spojovacie prvky dostatočne robustné. Výhodou plastových kompostérov tiež je, že sú prakticky bezúdržbové.
Niektorí výrobcovia ponúkajú aj drevené kompostéry. Drevo je prirodzený materiál, ak však vyžadujete od kompostéra dlhú životnosť, musíte na ňom z času na čas obnovovať ochranný náter.
Plech nie je vhodným materiálom, pretože je dobrým vodičom tepla a kompost by sa v lete prehrieval.
Ak budete chcieť kompostér prenášať, venujte pozornosť aj jeho hmotnosti. Najľahšie kompostéry do interiéru vážia cca 3 kg, ťažšie modely aj niekoľko desiatok kg.
Ak chcete kompostovať aj v zime, vyberte si zateplený kompostér, ktorý udrží teplo vo vnútri, aby proces kompostovania mohol pokračovať aj pri poklese teploty.
Staršie modely, ktoré sa už nepredávajú
Pulbikované dňa: 13.07.2019
Zobraziť kategóriu:
Komentáre Pridať komentár
Doma máme kompostér Plastia vermikompostér Urbalive, ktorý má pekný dizajn a v kuchyni pôsobí ako veľmi pekný dizajnový doplnok. Škoda, že v cene neboli aj dážďovky. :-) Tie sme napokon zohnali cez jednu facebook stránku, ktorá ich ponúkala za zanedbateľnú sumu. K produkt bol aj návod na používanie, ktorý je pre mňa vtipne napísaný. Kompostér sa nám plní pomerne rýchlo kuchynským odpadom a čo je super, že vôbec nepáchne. K produktu bola zadarmo lopatka, ktorou môžeme prehrabávať. Tento kompostér je skvelým pomocníkom a už pred kúpou nás zaujal nápad aj koncept. Odporúčam každému, kto hľadá vhodný a pekne vyzerajúci kompostér do bytu.