Najlepšie hvezdárske ďalekohľady/teleskopy 2024 – recenzie, test, porovnanie

Fascinuje vás vesmír? V tom prípade je len otázkou času, kedy začnete uvažovať nad kúpou hvezdárskeho ďalekohľadu. Pohľad na popisy jednotlivých produktov, komplikované výrazy a množstvo parametrov môže odradiť nejedného z vás.

Práve preto, aby ste predišli zbytočnej panike pri výbere teleskopu, sme si pre vás pripravili podrobný návod, ktorý vás prevedie celou touto problematikou.

Najlepšie hvezdárske ďalekohľady

Hvezdárske ďalekohľady – recenzie

Odlíšiť kvalitný od nekvalitného teleskopu nie je jednoduché. Pri výbere vám môžu pomôcť aj reálne skúsenosti používateľov, ktoré mnohokrát prezradia viac ako podrobný popis v e-shope predávajúceho. Zopár, veríme, nápomocných recenzií sme si preto pripravili aj my.

Ako vybrať hvezdársky ďalekohľad pre začiatočníkov

Návod na výber hvezdárskeho ďalekohľadu budú s najväčšou pravdepodobnosťou vyhľadávať práve amatérski astronómovia. Preto nemôžeme opomenúť takzvané hvezdárske ďalekohľady pre začiatočníkov. Asi vás sklameme, no nič také v skutočnosti neexistuje.

Na teleskop sa musíte pozerať ako na pomôcku či nástroj. Je to rovnaké ako s kúpou auta. Počuli ste už niekedy o automobile pre začiatočníkov? Nie, pretože nič také nie je. Auto má nejakú spotrebu v pomere k výkonu, disponuje špecifickými vlastnosťami a, laicky povedané, čím drahší model si kúpite, tým viac z neho dostanete. No a presne takto to funguje pri ďalekohľadoch.

Mnoho ľudí si na začiatok kúpi extrémne lacný kúsok, doslova, zo supermarketu. Pokiaľ však nič neuvidíte, resp. ak uvidíte len o niečo málo viac ako pri obyčajnom pohľade na oblohu, je nepravdepodobné, že vás pozorovanie nočnej oblohy chytí za srdce. Na druhej strane nie je pravidlom, že každý lacnejší model musí byť automaticky zlý.

Aby sme vás však zbytočne neplietli, za hvezdársky ďalekohľad pre začiatočníkov môžeme považovať tie kúsky, ktoré poskytujú dostatočne kvalitný obraz, optimálne zväčšenie, sú jednoduché na montáž, majú dobrú stabilitu a ich obsluhu či nastavenie optiky zvládnu aj amatéri. Toto sú faktory, na ktoré by ste sa mali pozerať pri výbere vášho prvého teleskopu.

Čo zhodnotiť pred kúpou teleskopu pre začiatočníkov

Čo presne chcete pomocou hvezdárskeho ďalekohľadu pozorovať? To je najdôležitejšia otázka, ktorá ovplyvňuje celý výber. Chceli by ste sa tak, ako 90 % laikov pozrieť na hviezdy? Asi vás sklameme, no tie uvidíte aj voľným okom. Hľadáte skôr teleskop na pozorovanie mesiaca alebo naopak objektov v hlbokom vesmíre? Kde budete pozorovať nočnú oblohu? Z vášho okna alebo budete za týmto zážitkom cestovať?

Hvezdárske ďalekohľady môžu byť malé aj veľké, lacnejšie i drahšie. Vždy však pamätajte na jedno. I keď sa môže zdať, že drahší a väčší ďalekohľad poskytuje väčšie možnosti, nie je to tak. Každý, kto sa tejto téme venuje, vám povie, že najlepší je taký teleskop, ktorý skutočne využijete. Preto si triezvo zhodnoťte vaše požiadavky a vyberajte podľa konkrétnych parametrov.

Ako vybrať hvezdársky ďalekohľad pre deti

Začiatočnícky nemusí byť vždy ekvivalentom k hvezdárskemu ďalekohľadu pre deti. Ak záujem o astronómiu prejavil váš drobec, musíte vziať do úvahy jeho vek. Menším deťom vo veku do cca 7 rokov postačí aj úplne lacný model zo supermarketu. Tým starším by ste však mali zaobstarať teleskop s rovnakou kvalitou, akú ocení akýkoľvek amatérsky hvezdár. Ako sme si vysvetlili vyššie, nekvalitný obraz, nemožnosť nastavenia optiky a iné nedokonalosti môžu vašu ratolesť od tejto aktivity skôr odradiť.

Dôležité parametre výberu hvezdárskeho ďalekohľadu

V nasledujúcich riadkoch sa pozrieme na všetky dôležité parametre, ktoré ovplyvňujú výber vhodného teleskopu. V skutočnosti ich však existuje o čosi viac. Pozornosť by sme mohli venovať napríklad prevedeniu optiky (napr. jej povrchovej úprave) alebo populárnym výrobcom okulárov či teleskopov ako takých. Tieto parametre však vynecháme, pretože z pohľadu výberu prvého ďalekohľadu nie sú až také podstatné.

Apertúra hvezdárskeho ďalekohľadu

Apertúra, ktorá je pri výbere teleskopu jedným z najpodstatnejších parametrov, je otvor pre zväzok svetlených lúčov cez clonu. Laikom táto definícia asi nepomôže, preto vám povieme, že ide o priemer šošovky alebo zrkadla.  

Apertúra zodpovedá za to, koľko svetla je daný model schopný zachytiť, čo rozhoduje o jasnosti a rozlíšení, teda i ostrosti pozorovaného obrazu. Preto sa dá povedať, že čím väčšia apertúra, tým výkonnejší teleskop. Pre porovnanie, model so 150 mm apertúrou vám umožní pozorovať dvakrát menšie objekty ako ten s apertúrou 760 mm, obraz bude navyše jasnejší, resp. ostrejší.

Možnosti zväčšenia

To, koľkokrát dokáže daný teleskop zväčšiť, teda priblížiť, pozorovaný objekt, považujú mnohí začínajúci astronómovia za absolútny základ. Aby ste sa ale vyhli veľmi častej školáckej chybe, musíme vás vyviesť z omylu. Zväčšenie je nepochybne podstatným parametrom, nefunguje to však tak, že čím väčšie, tým lepší teleskop, cez ktorý uvidíte viac. Rozhodujúce je zväčšenie primerané, pretože len to využijete v praxi.

Ako vybrať teleskop s optimálnym zväčšením?

Optimálne zväčšenie vypočítate veľmi jednoducho. Za akýchkoľvek okolností ide maximálne o dvojnásobok šírky (apertúry) teleskopu v milimetrom. Ak by ste na danom modeli našli iba údaj v palcoch, tak toto číslo vynásobte 50-krát. Na základe tohto prepočtu je pri teleskope so 150 mm objektívom adekvátne 300-násobné zväčšenie, pri tom s 80 mm objektívom je to 160-násobné zväčšenie atď.

Čo sa stane, ak by ste naleteli na trik mnohých predávajúcich, že ďalekohľad so 70 mm objektívom disponuje 400-násobným zväčšením? Namiesto romantiky v podobe krásne ostrého a veľkého mesiaca uvidíte síce veľkú, no iba rozmazanú machuľu. Pri nákupe preto myslite vždy na to, že zväčšenie musí byť primerané k apertúre.

Výber vhodného zväčšenia vzhľadom na ohniskovú dĺžku a okuláru

Výber správneho zväčšenia sa teraz môže zdať až príliš jednoduchý, bez háčika to však nepôjde. Dôležitú rolu totiž zohráva aj ohnisková vzdialenosť teleskopu a okuláru. V tomto prípade budete deliť ohniskovú vzdialenosť objektívu ohniskovou vzdialenosťou okuláru, pričom výsledok bude zodpovedať ideálnemu počtu zväčšení. Napr. pre teleskop s ohniskovou vzdialenosťou 700 mm (teleskop) a 10 mm (okulár) je to 70x zväčšenie.

Montáž hvezdárskeho ďalekohľadu a jeho stabilita

Každý teleskop je potrebné upevniť do statívu alebo stojana, v ktorom musí držať najpevnejšie, ako to ide. Aj tie najmenšie záchvevy spôsobené zhoršenou stabilitou, ku ktorým dochádza napríklad pri preostrení alebo otočení teleskopu, sa pri väčšom priblížení prejavia ako neznesiteľné.

Za teleskop s dostatočne stabilnou montážou sa dá považovať ten, na ktorý zaklepete pri strednom až veľkom priblížení a trasenie pozorovaného obrazu prestane max. do 1 s. Ak by tras trval dlhšie, mali by ste problém pri všetkých činnostiach, pri ktorých s teleskopom prichádzate do kontaktu. Hovoríme napríklad o už spomínanom zaostrovaní, pri ktorom sa nevyhnete manipulácii so zaostrovacím kolieskom. Do úvahy musíte brať aj ďalší faktor, a to, že Zem rotuje, takže hýbať sa budete musieť tak či onak.

Azimutálna montáž

Azimutálna alebo tzv. Alt-Az montáž pripomína na prvý pohľad klasický fotografický statív, na ktorom je pripevnený teleskop. S tým môžete hýbať doľava, doprava (azimut) a hore a dole (výška nad horizontom), teda po 2 osiach. Azimutálna montáž je vhodná najmä pri menších teleskopoch, pri ktorých nie je problém s jednoduchým, no hlavne plynulým a stabilným ovládaním bez akýchkoľvek otrasov.

Paraliktická montáž

Paraliktická, rovníková, ekvatoriálna alebo EQ montáž je ideálnym riešením pre väčšie a ťažšie teleskopy, ale aj pre astrofotografiu. Podobne ako pri tej azimutálnej môžete ďalekohľadom pohybovať do 4 smerov po 2 osiach (hore, dole, doprava a doľava). Výhodou je, že zvislá os je sklonená tak, aby sa za každých okolností nachádzala v rovnobežnej polohe s osou zemegule.

Paraliktická montáž teda automaticky vykompenzuje zemskú rotáciu. Vďaka tomu môžete teleskopom prechádzať len po 1 osi, čo sa prejaví na podstatne jednoduchšej manipulácii a lepšej stabilite. Namiesto azimutu sa v tomto prípade nastaví hodinový uhol a namiesto výšky nad horizontom deklinácia. Vďaka kombinácii týchto vlastností môžete dosiahnuť, aby teleskop pozoroval hviezdy sčasti sám.

Teleskopy s automatickým navádzaním (GOTO)

Teleskopy s automatickým navádzaním alebo takzvané GOTO astro teleskopy môžu byť šošovkové, zrkadlové aj katadioptrické. Tieto modely majú zabudovaný softvér, ktorý slúži na ich automatické navádzanie, teda vyhľadávanie konkrétnych objektov na oblohe.

Novšie, ale i staršie a drahšie modely sú vybavené GPS navigáciou, takže teleskop stačí zapnúť, pripojiť na počítač alebo mobil a prostredníctvom aplikácie on sám vyhľadá daný objekt na oblohe. Trochu iné je to v prípade lacných alebo starých GOTO teleskopov. Ich navigácia totiž potrebuje malú pomoc v podobe inicializačnej procedúry.

Ide o zadanie vašej aktuálnej polohy, dátumu, času, vyrovnanie tubusu do vodorovnej polohy či jeho nasmerovanie na sever. Procedúra môže najmä spočiatku predstavovať celkom náročný proces. Po pár razoch si však určite zvyknete, všetko zautomatizujete a navigáciu si zamilujete. Samozrejme, je to aj vec vkusu.

Hľadáčik: aké typy poznáme a je vôbec nevyhnutný?

Zorné pole okuláru je značne obmedzené. Pri stredných a veľkých zväčšeniach v ňom teda uvidíte len istú časť pozorovaných objektov, preto nebudete môcť zaostriť na to, na čo chcete. Z tohto dôvodu by ste si mali za každých okolností vyberať teleskop s hľadáčikom. V podstate je nevyhnutnosťou pri všetkých veľkých modeloch. Výnimkou sú len tie skutočne maličké, pri ktorých nie je možné dosiahnuť veľký počet zväčšení.

Digitálny verzus optický hľadáčik

Na výber máte 2 typy hľadáčikov, a to optické alebo digitálne. Priemer optického hľadáčika musí byť minimálne 25 mm, inak cezeň neuvidíte o nič viac ako cez okulár. Výhodou optických hľadáčikov je, že disponujú vlastným zväčšením, preto nimi môžete zaostrovať aj objekty, ktoré nie sú viditeľné voľným okom.

V prípade digitálnych alebo takzvaných reflexných LED hľadáčikov, ktoré disponujú projekciou červeného bodu, nie je priemer rozhodujúci. Ich výhodou je jednoduchšie, intuitívne ovládanie. Nevýhodou zas to, že nimi môžete vyhľadávať len objekty pozorovateľné voľným okom, pretože nedisponujú vlastným zväčšením.

Relatívna svetelnosť teleskopu  

Relatívna svetelnosť, teda clona, clonové číslo alebo relatívny otvor objektívu rozhoduje, koľko svetla dokáže takpovediac prepustiť, čo sa odráža na jase konečného obrazu. Tento údaj je uvádzaný písmenom f, napríklad f/5, f/3, f/15. Čím nižšie je číslo f, tým je daný objektív svetelnejší a poskytuje jasnejší obraz (pozor, nie ostrejší). Pre lepšiu predstavu, objektív f/5 prepustí viac svetla ako ten so svetelnosťou f/15.

Svetelnosť objektívu je vždy priamoúmerná k jeho veľkosti a naopak nepriamoúmerná k jeho ohniskovej vzdialenosti. Väčšie teleskopy teda disponujú v zásade vyššou svetelnosťou a tie menšie nižšou. Napr. model so 127 mm apertúrou a 1 200 mm ohniskom bude mať svetelnosť f/9, ten s rozmermi 200 mm/1 000 mm až f/5.

Svetelnosť a jej dôležitosť pri výbere teleskopu

Relatívna svetelnosť sa pri hvezdárskych ďalekohľadoch, ktorými chcete oblohu iba pozorovať, na kvalite obrazu zásadne neprejaví. Avšak pozor, pri astrofotografii je to úplne iné. V tomto prípade platí to isté ako pri fotografovaní akéhokoľvek pozemského obrázka, a to, že čím vyššiu svetelnosť má objektív, tým kvalitnejšiu fotku s ním môžete urobiť v tmavom prostredí. Astrofotografovanie dáme bokom. Táto téma by nám zabrala ďalších pár strán.

Svetelnosť však, predsa len, i keď iba do istej miery, vplýva na konečný zážitok z nočného pozorovania oblohy. Prvým faktorom sú „vrodené“ chyby konkrétnych teleskopov. Hovoríme napríklad o chybe optickej (kóma) alebo farebnej chybe, ktoré sú výraznejšie najmä na modeloch s kratším ohniskom, a teda i vyššou svetelnosťou. Ďalší rozdiel sa môže ukázať pri pozorovaní objektov v hlbokom vesmíre. Na tento účel sú vhodné práve teleskopy s vyššou svetelnosťou, pretože poskytujú širšie zorné pole a menšie zväčšenie.

Cena hvezdárskych ďalekohľadov

Cena hvezdárskych ďalekohľadov sa začína na 30 a končí na niekoľkých tisíckach eur. Každý, kto už má s pozorovaním nočnej oblohy nejaké skúsenosti, vám povie, že kúpa podozrivo lacného modelu nemusí byť najšťastnejšou voľbou. Na druhej strane je veľmi ťažké povedať, čo je akési minimum, ktoré musíte zaplatiť za kvalitu. Najčastejšie sa stretnete s tvrdením, že ďalekohľady pod 200 eur nie sú najlepšie, čo však nemusí platiť vždy.

Napríklad také celkom kvalitné Newtony kúpite aj za necelú stovku. Preto vám odporúčame, aby ste sa opäť riadili logikou, že najlepší teleskop je ten, ktorý využijete v praxi a ktorý bude vyhovovať práve vám. Samozrejme, nezabudnite ani na všetky parametre, ktoré sme si vysvetlili vyššie. A ešte jedna rada pre tých, ktorí majú financie nazvyš. Nie vždy sa oplatí kupovať ten najdrahší teleskop, ktorý bude ťažšie ovládateľný. V praxi vás nakoniec skôr potrápi ako poteší.  

Porovnanie hvezdárskych ďalekohľadov podľa typu

Hvezdárske ďalekohľady môžu na prvý pohľad vyzerať rôznorodo, v skutočnosti však existujú len 3 základné typy, a to ďalekohľad šošovkový, tzv. refraktor, ďalekohľad zrkadlový, teda reflektor a katadioptrický alebo zložený ďalekohľad. Ak sú pre vás ešte i teraz konkrétne parametre nezrozumiteľné, pri výbere sa môžete orientovať aj podľa jednotlivých typov teleskopov. Každý z nich disponuje špecifickými vlastnosťami, od ktorých sa odvíja cena, odolnosť, jednoduchosť nastavenia a tiež to, čo presne na nočnej oblohe uvidíte.

Šošovkový ďalekohľad – refraktor 

Refraktor vyzerá presne tak, ako vaša prvá predstava pri slovách „hvezdársky ďalekohľad“. Mohutný tubus s úzkym okulárom na jednej a širokým objektívom na druhej strane, pričom je na oboch z nich prítomná šošovka. Predná (pri širokom objektíve) zhromažďuje svetlo v jednom bode tubusu. Zadná, ktorá sa nachádza priamo pri okulári, pri vašom oku obraz zväčšuje.    

Šošovkové ďalekohľady sú špecifické najmä ich kontrastným (nemajú centrálne tienenie), ostrým obrazom a možnosťou veľkého zväčšenia. Sú ideálne na pozorovanie objektov slnečnej sústavy, teda mesiacov a planét, vrátane tých trpasličích, planétok, komét, meteoroidov, dvojhviezd, medziplanetárneho plynu a prachu. Naopak, ak vás zaujímajú skôr hmloviny, galaxie alebo iné, menej jasné objekty nachádzajúce sa v takzvanom hlbokom vesmíre, refraktor pre vás nemusí byť ideálny. Nedokáže totiž zachytiť dostatok svetla a problémom je i pomerne úzke zorné pole. Najpoužívanejšie refraktory majú priemer 50 – 150 mm a svetelnosť od f/5 do f/15.

Medzi ďalšie výhody šošovkových ďalekohľadov patrí ich optika. Šošovka je v tubuse osadená napevno, čo znamená, že ju nemusíte nijako nastavovať. Pozorovanie nočnej oblohy s refraktorom by preto mali zvládnuť aj začiatočníci. Z rovnakého dôvodu sa dajú tieto modely označiť za odolnejšie. Keďže všetky ich časti držia pevne na svojom mieste, je len veľmi ťažké ich mechanicky poškodiť.

Delenie refraktorov

Refraktory sa vo všeobecnosti delia na 2 podskupiny, a to na achromatické a apochromatické. Achromáty majú kvalitnejší a ostrejší obraz. Sú populárne hlavne medzi začiatočníkmi. Apochromáty sú menšie, kratšie, a teda i spratnejšie. Najväčším a zároveň najpodstatnejším rozdielom je však to, že achromáty zanášajú do pozorovaného obrazu farebnú chybu. Apochromáty touto nedokonalosťou netrpia. Achromatické ďalekohľady majú totiž objektív, ktorý lomí svetlo s rôznymi vlnovými dĺžkami pod odlišným uhlom. Svetelné lúče sa teda, takpovediac, nestretnú v jednom ohnisku, preto je farebná chyba viditeľnejšia.

Farebná chyba je jav, ktorý sa prejavuje jasnejším zafarbením niektorých pozorovaných objektov. Objavuje sa najmä na tých jasnejších, ktoré sú na kontrastných hranách červené, modré alebo fialové. Farebná chyba je viditeľná hlavne pri vyššej svetelnosti (cca od  f/13 nižšie). Jej vnímanie je však veľmi individuálne. Pre niekoho môže byť vyslovene neznesiteľná, niekto si ju nemusí všimnúť vôbec.

Nevýhody refraktorov

Ako to už v živote býva, všetko má i svoje tienisté stránky. Pri refraktoroch ide hlavne o ich vysokú cenu, XXL váhu a celkové rozmery. Kvôli vysokému rozlíšeniu a extrémnemu priblíženiu ich musíte umiestniť stabilne a navyše i pomerne vysoko, keďže do ďalekohľadu pozeráte vlastne z jeho konca. Iné riešenie ako použitie vysokého, pevného a hlavne stabilného statívu asi ani nie je.

Zrkadlový ďalekohľad (reflektor)

Zrkadlové astro teleskopy sú kratšie a majú oválnejší tvar. Asi najznámejším je reflektor typu Newton. Reflektory patria do kategórie tých lacnejších, niektorí ich zvyknú označovať aj ako ideálne z hľadiska pomeru ceny a výkonu. Namiesto 2 šošoviek využívajú 2 zrkadlá, cez ktoré sa do okulára dostane svetlo. Prvé zo zrkadiel, ktoré má tzv. parabolický tvar (predstavte si ho ako veľký satelitný tanier), sa nachádza na spodnej časti tubusu. Má za úlohu zhromaždiť svetlo v 1 bode, ktorý sa nachádza pri sekundárnom zrkadle. To nakoniec svetlo presmeruje do okulára a následne do vášho oka.

Reflektory sú medzi začínajúcimi astronómami najrozšírenejšie. Ich prvou výhodou je už spomínaná cena v pomere k tomu, čo všetko uvidíte na oblohe, navyše nie sú zaťažené spomínanou farebnou chybou. V porovnaní s refraktormi sú omnoho menšie, skladnejšie, a teda i prenosnejšie. V dôsledku toho majú omnoho lepšiu stabilitu a keďže sa okulár nachádza na vrchnej časti tubusu, ďalekohľad stačí položiť priamo na vyvýšené miesto, napríklad na parapetnú dosku. Inak povedané, nemusíte si k nim dokupovať nie najlacnejší statív.

Nevýhody reflektorov

Prvou nevýhodou reflektorov je nutnosť nastavenia ich optiky, hovoríme konkrétne o kolimácii, teda nastavení zrkadiel, s čím môžu mať problémy najmä začínajúci hvezdári. Naopak, ak patríte k tým skúsenejším, možnosť nastavenia, a teda i vycibrenia obrazu, bude pre vás nepochybným plusom.

Pomerne často spomínaným mínusom je taktiež centrálne krytie, kvôli ktorému dochádza k istým stratám kontrastu a svetla. Reflektory sú navyše často zaťažené optickou chybou, takzvanou kómou, ktorá je viditeľná najmä pri modeloch s vysokou svetelnosťou. Menším mínusom je tiež ich nevyužiteľnosť pri pozorovaní pozemných objektov.  

Newtonov ďalekohľad

Newtonov ďalekohľad patrí k reflektorom a je populárny hlavne medzi začínajúcimi astronómami. Primárne zrkadlo je duté a dôkladne vybrúsené. Lúče svetla sa ešte predtým, ako sa dostanú do ohniska, odrazia pod 45 ° uhlom, vďaka čomu svetlu nestojíme v ceste. To sa totiž dostane akoby mimo tubusu.

Newtonove ďalekohľady môžeme rozdeliť do 2 skupín, a to na tie menšie a väčšie. Modely s priemerom od 10 do 15 cm sa dajú považovať za veľmi praktické a prenosné. Tie s priemerom od 20 cm patria k už celkom veľkým ďalekohľadom. Svetelnosť Newtonov sa pohybuje medzi f/4 a f/8. Ich ostatné výhody a nevýhody sú rovnaké ako pri akýchkoľvek iných zrkadlových ďalekohľadoch.

Do kategórie reflektorov patria aj Cassegrainove ďalekohľady, ktoré sa však medzi amatérskymi astronómami objavujú len zriedka. Výnimkou sú ich moderné a kombinované verzie, napríklad systémy Schmidt-Newton (SN) a Maksutov-Newton (MN), ktoré sú na vstupe do tubusu vybavené korekčnými členmi. Vďaka tomu majú v porovnaní s tradičnými Newtonmi lepšie optické vlastnosti.

Katadioptrické ďalekohľady

Katadioptrické, kombinované alebo zložené ďalekohľady vychádzajú zo systémov Newton a Cassegrain. Laicky povedané, spájajú v sebe väčšinu výhod refraktorov a reflektorov. Hovoríme o zrkadlových ďalekohľadoch, ktoré majú v optickej ceste aj šošovku. No a tá eliminuje optické chyby na hlavnom zrkadle. Ich tubusy sú kompletne zapuzdrené, takže rovnako ako v prípade šošovkových ďalekohľadov ide o veľmi odolné kúsky (mechanické poškodenie, prach, rosa atď.). Ich najviac cenenou prednosťou sú však praktické rozmery, ktoré sú v pomere k výkonu skutočne pozoruhodné.

Samozrejme, ani katadioptrické teleskopy nie sú bez chyby. Podobne ako pri všetkých čisto zrkadlových ďalekohľadoch je potrebné aj na tých zložených z času na čas vykonať kolimáciu zrkadiel. Mínusom je taktiež pomerne úzke zorné pole a vyššia cena, ktorá sa pohybuje niekde uprostred medzi reflektormi a refraktormi. V optike katadioptrických ďalekohľadov sa navyše nachádza sekundárne zrkadlo, no a to sčasti tieni to primárne, v dôsledku čoho môže byť pozorovanie planét a Mesiaca o čosi komplikovanejšie.

Schmidt Cassegrain (SC) a Maksutov-Cassegrain (MC) ďalekohľady

Schmidt aj Maksutov-Cassegrain nebývajú prvou voľbou amatérskych astronómov, vďaka ich výhodám však stoja za zamyslenie. Základným benefitom, ktorý ponúkajú, je krátka stavebná dĺžka v pomere k dĺžke ohniskovej. V preklade, SC aj MC majú veľmi praktické rozmery, a to vďaka vypuklému sekundárnemu zrkadlu. To cez dieru v tom primárnom odráža svetlo do ohniska. Obraz sa teda zobrazí tesne za zrkadlom primárnym, vďaka čomu môže byť ďalekohľad s optickou dĺžkou 125 mm osadený iba do 2 500 mm tubusu. Takýto optický koncept zabezpečuje tiež veľmi pohodlné pozorovanie v každej možnej polohe.

Za výhodu sa dá považovať taktiež výborný pomer medzi cenou, kvalitou, výkonom a presnosťou. Schmidt i Maksutov-Cassegrain sú veľmi univerzálne ďalekohľady, ktorými môžete pozorovať ako planéty, tak i objekty hlbokého vesmíru. Dajú sa využiť aj na pozemné pozorovanie a zaostriť na skutočne malú vzdialenosť.

Ani v tomto prípade nejde o 100 % dokonalé ďalekohľady. Opäť platí, že sa nevyhnete ich kolimácii, ktorá musí byť navyše veľmi presná. Primárne zrkadlo má okrem toho veľkú svetelnosť, preto musí byť to sekundárne pomerne veľké. To spôsobuje centrálne zatienenie primárneho zrkadla (priemer 30 až 40 %), čo sa prejaví na obraze s menším kontrastom, ale i nemožnosti pozorovania väčších objektov.

Ako používať teleskop

Podrobný postup toho, ako používať teleskop, je opäť témou na stredne hrubú knihu. Pokúsime sa vám však poradiť aspoň základné pravidlá, ktoré je nutné dodržiavať pri pozorovaní nočnej oblohy. Prvým z nich je temperácia optiky. Akákoľvek optika, či už tá na teleskope alebo obyčajnom fotoaparáte, sa musí prispôsobiť prostrediu. Najväčšie problémy spôsobuje prechod z tepla do chladu. Vtedy sa začne zahmlievať a vy neuvidíte takmer nič. Preto ju musíte nechať aklimatizovať. Čas tohto procesu je priamo úmerný hrúbke teleskopu. Čím väčší, tým dlhšie privykanie si na aktuálnu teplotu.

Druhým základným pravidlom je využívanie červeného svetla. Zamyslite sa nad tým, ako fungujú vaše oči. Keď v izbe zhasnete, trvá istú chvíľku, kým si zvyknú na tmu a vy môžete rozoznať aspoň obrysy predmetov. Ak by ste si pri pozorovaní oblohy svietili obyčajnou baterkou, väčšinu času by ste si iba zvykali na aktuálne svetelné podmienky. Pre lepšiu predstavu, prvú hviezdu by ste uvideli po cca 5 a galaxiu po 10 až 20 minútach. Preto používajte zásadne svetlo červené. To má najväčšiu vlnovú dĺžku, preto vaše oči neoslepí tak ako to biele či modré.  

3 faktory, ktoré ovplyvňujú pozorovanie nočnej oblohy

Kde budem pozorovať nočnú oblohu?

Pozorovanie nočnej oblohy musí prebiehať na čo najtmavšom mieste. Mestá alebo stanoviská v ich blízkosti preto nie sú vhodné. V dôsledku svetelného smogu neuvidíte ani bodku v hlbokom vesmíre. Vhodné sú tmavé plošiny, napríklad rozľahlé lúky, pretože kopce, domy alebo stromy môžu zatieniť pozorované objekty. Je zaujímavé, že na Slovensku nemáme ani jedno miesto so skutočne tmavou oblohou. Za najvhodnejšie stanoviská sú považované Poloniny, Horné Kysuce a Veľká Fatra. 

Kedy budem pozorovať nočnú oblohu?

Áno, aj čas a doba pozorovania sú veľmi dôležité. Ideálnym obdobím v roku je nepochybne zima, kedy sa stmieva podstatne skôr. Musíte však počítať s omrznutými prstami a ušami, čo mnohých od takéhoto zážitku odradí. Podobne vhodná je skorá jar a neskorá jeseň. V lete sa môžete do pozorovania oblohy pustiť v priemere až od 23.00 hod.

Čo budem pozorovať?

Nepodceňte prípravu. Hlavne pri manuálnej montáži (azimutálnej aj paraliktickej), pri ktorej musíte objekty na oblohe vyhľadávať „ručne“, je extrémne dôležité, aby ste si predstavu o ich polohe urobili vopred. Inak všetko pekne nachystáte a následne strávite strašne veľa času googlením. Samozrejme, ak budete mať to šťastie a chytíte internetový signál. Pokiaľ však používate montáž s navádzaním, na prípravu môžete pokojne zabudnúť. 

Starostlivosť o hvezdársky ďalekohľad

Teleskopy si, našťastie, vyžadujú skutočne minimálnu dávku starostlivosti. Základom je ochrana optiky, ktorá spočíva najmä v používaní krytky. Tú musíte na objektív nasadiť pri každom prevoze, ale i odložení teleskopu. Ďalej by ste sa mali snažiť čo najmenej dotýkať akýchkoľvek optických častí na tubuse, ktoré môžete zašpiniť. Ďalekohľad skladujte na čistom mieste, ktoré je chránené pred prachom, vlhkosťou a extrémne nízkymi i vysokými teplotami. Ideálne je použitie tašky, kufríka alebo iného ochranného krytu.

Ako si vyrobiť hvezdársky ďalekohľad

Ak ste si práve povedali, že na kúpu vášho prvého hvezdárskeho ďalekohľadu ešte máte čas, máme pre vás veľmi jednoduchý návod na jeho výrobu. Samozrejme, od hand made teleskopu nemôžete očakávať výsledky porovnateľné s teleskopom profesionálnym. Pre deti však bude určite veľmi príjemným spestrením.  

Budete potrebovať:

Postup výroby hvezdárskeho ďalekohľadu

Pri vlastnoručne vyrobenom teleskope musíte počítať s jednou chybičkou krásy. Takáto optická konštrukcia vám poskytne iba obrátený obraz. Pri pozemnom pozorovaní by to bol problém, no pri tom „nebeskom“ je vskutku jedno, či objekty vidíte hore alebo dole nohami. Touto drobnosťou sa preto nemusíte trápiť. Ak by ste ju však predsa len chceli odstrániť, namiesto obyčajnej šošovky v okulári použite v strede zúženú rozptylku.  

Najčastejšie otázky a odpovede (FAQ)

Na záver máme ešte niekoľko odpovedí pre všetkých zvedavcov, ktorým náš vyčerpávajúci návod nestačil.

Dátum publikovania: 13.08.2020
Dátum poslednej aktualizácie: 24.07.2024

---

Komentáre Pridať komentár

Vaše meno *

Váš email * (nebude zverejnený)

Text správy *

Nechajte toto pole prázdne

Pridať komentár

Posledné články